Kto sú MIND CONTROL obete?

 

 

Jednou z najstatočnejších profesionálnych podporovateľov obetí je aj bývalá fínska (severné Fínsko - Lapland) ministerka zdravotníctva Dr. Rauni Kilde . Za jej podporu zverejnenú na videu Transmedia Production London, jej bolo udelené vyznamenanie od organizácie CAHRA. (text ocenenia - pozri www.awardlst.htm)

(www.raven1.net\kilde1.htm)

 

 

Nick Begich, Bewusstseins- und Gedankenkontrolle, Michaels Verlag 2007, (str.:165)

 

V rôznych Mind Control experimentoch – prevádzaných CIA a spol. bolo veľa obetí. Toto je skutočnosť, ktorú priznala nielen sama táto organizácia ale aj iné miesta americkej vlády.

Zneužitím tejto technológie je napadnuté vnútorné jadro človeka. Uvážte, „slobodná vôľa a právo na sebaurčenie sú veci, ktoré nás ako individuálne stvorenia odlišujú a robia nás slobodnými. Koncept „privátneho rozmýšľania“ je báza pre základné práva ako napr. právo hovoriť, stretávať sa, právo na slobodné vyznávanie viery atď., ktoré si navzájom delíme. Základným predpokladom týchto práv je sloboda myslenia a sloboda ducha. Tí, ktorí sa stavajú proti slobode ducha, zraňujú ho spôsobom akým by to nespravil ani boh, ako učí väčšina náboženstiev vo svete.

Odkiaľ má niekto právo obmedzovať ducha alebo slobodnú vôľu inej osoby?

Obete, ktoré tvrdia, že sú obete zbraní na kontrolu vedomia sú často inými označkované za bláznov.

Univerzita v Južnej Karoline zverejnila jednu štúdiu, zaoberajúcu sa druhmi strachov  psychiatrických pacientov. Podľa tejto má v súčasnosti najviac pacientov “strach z internetu“. Doteraz to bol vždy „strach z CIA“ a „strach z rádiových vĺn“. Avšak v prípade obáv z internetu, ktorý bol vedcami dokumentovaný, mali pacienti sotva skúsenosti z počítačom. (Internet Feeds Delusions, AP, 5 Júla 1999).

Problém je v tom, že je veľmi ťažké zistiť u ktorých ľudí sa jedná o naozajstné obete a u ktorých sú to iba šialené predstavy. Pokusy o zistenie skutočnosti končia často vtipmi alebo strachom.

 

 

 

ZAUBERGESANG,  Grazyna Fosar, Franz Bludorf, Argo Verlag  2007 (str. 222)

 

Svet známeho predajcu reklám Michaela P. bol OK – až do dňa, kedy bol nečakane doma oslovený viacerými hlasmi, hoci bol sám doma. Najprv si myslel, že je to zlý žart, prehľadal byt na „ploštice“ a skryté reproduktory – bez úspešne. Nakoniec opustil Michael P. byt. Napriek tomu ho hlasy sledovali všade kam išiel a dodnes ho neopustili.

Od začiatku mu bolo vysvetlené: „Nikdy nebudeme odpovedať na otázky, kto sme a ako to robíme!“. 

Ináč nerozprávali tieto hlasy 24 hodín denne nič iné ako nezmysly alebo komentovali Michaelovo jednanie.

Raz sa vydávali za „príslušníkov tajnej policajnej jednotky“, inokedy za „mimozemšťanov Síriusa“. Michael P. nemohol spávať, trpel telesnou slabosťou, dýchacími problémami, pocitmi strachu a poruchami koncentrácie. Výrazne boli narušené: jeho schopnosť rozmýšľať, priestorová orientácia a schopnosť koordinácie pohybov.

Iné obete informujú tiež o pocitoch vnútorných vibrácií, stavoch bolesti, ťažkej hlave, vypadávaniu vlasov, neurologických symptómoch vypadávania, strácanie hlasu, hormonálnych poruchách, depresiách, kolísaní nálad, nejasnej hlave, pomätení ako aj počutí rôznych zvukov ako šumenie, praskanie atď. K tomuto sa pridáva pocit, mať myšlienky, ktoré nie sú vlastné. Schopnosť robiť rozhodnutia podľa vlastnej vôle je redukovaná.

Michael P. zbadal čoskoro, že hlasy s ním hrajú iba strašnú hru, a ich chovanie mohol označiť iba ako nemilosrdné a bezcitné. Hnali ho časom až na hranicu bláznovstva. Keď začal mať pocit, že je na konci a uvažoval o samovražde, preradili o „ stupeň nižšie“. Vedeli, že by pre nich nemal cenu, keby bol mŕtvy alebo keby sedel zavretý na psychiatrií. 

Treba potvrdiť, že umelé vyvolanie všetkých týchto symptómov elektromagnetickými frekvenciami je dnes možné. Síce je existencia takýchto zariadení stále oficiálne popieraná, ale tieto patenty existujú a každý si ich môže nájsť a pozrieť.

Michael P. sa neodvážil zdôveriť nijakému lekárovi.

Ako v konečnom dôsledku označuje lekárstvo človeka s týmito symptómami, ktorý počuje hlasy a príčinu vidí v nejakej tajnej organizácií? Diagnóza „paranoídna Schizofrénia“ je tu prirodzene blízko.

A čo je horšie: podľa dnešných poznatkov nie je možné zistiť, či je človek schizofrénií alebo či sa stal obeťou takýchto mind control experimentov. Nakoniec dodnes medicína nevie, čo vlastne schizofrénia je, ale vie popísať len jej symptómy: halucinácie, strata reality, rozdvojenie osobnosti, kolísanie nálady, strata schopnosti logického myslenia atď..

Objektívne dokázať, že sa jedná o prípad Mind Control, nie je spravidla možné.

A to od vtedy, odkedy technika pokročila tak ďaleko, že je možné pracovať len s elektromagnetickými frekvenciami a z toho dôvodu nie sú potrebné žiadne implantáty, ktoré mohli byť ešte začiatkom 80 rokov odhalené a dokázané roentgenom.

Takto sú obete Mind Control vháňané viac a viac do absolútnej izolácie, pretože spravidla nemôžu očakávať od ostatných „nepostihnutých“ ani porozumenie ani pomoc.

Čo je ešte zvláštnejšie: Niektorí z nich vznesú verejne konkrétne obvinenia voči určitým úradom. Keďže sú tieto obvinenia nepravdivé, mali by títo ľudia byť alebo zažalovaní alebo dopravení na psychiatriu. Ale spravidla sa nič nestane. Sú jednoducho ignorovaní.

Žiadnej obeti sa doteraz nepodarilo, aj napriek sčasti intenzívnym skúmaniam a výmenou informácií s inými obeťami, nájsť nejako naozaj funkčný prostriedok obrany.

Špeciálne v USA sú známe prípady, pri ktorých sa objavili tieto symptómy u viacero príslušníkov jednej rodiny súčasne. Tieto prípady sú zvlášť dôležité, pretože je veľmi málo pravdepodobné, že sa Schizofrénia objaví u viacerých ľudí v jednej rodine.

Mnohí postihnutí najali na prešetrenie ich prípadov pri nasadení značných finančných prostriedkov súkromných detektívov a expertov - technikov. Pritom sa aj podarilo zaznamenať v ich okolí  nevysvetliteľné elektromagnetické frekvencie. V bytových priestoroch boli zistené aj rušenia elektronických prístrojov napr.: počítačov, čo rovnako hovorí proti diagnóze schizofrénia. Aj napriek problémom objektívneho vedenia dôkazov v oblasti, kde „aj tiene majú ešte tiene“, existuje prinajmenšom niekoľko prípadov, v ktorých sa nestali zdraví ľudia jednoducho schizofrénií, ale kriminálnym spôsobom a bez ich vedomia sa začalo na nich experimentovať.

Nedá sa dostatočne veľa krát zdôrazniť, že z technického hľadiska je ľudí bezpochyby možné takýmto spôsobom manipulovať.

Čo však nevie nikto zodpovedať, ani postihnutí nie, je otázka aký účel a zmysel majú tieto mučenia. Ani z výpovedí týchto vnútorných hlasov, ani z iných indícií sa nedá dedukovať, kto by mohol niečo z takýchto praktík mať a čo by tým získal.

Ide možnože len o to, presnejšie študovať a lepšie sa naučiť ovládať efekt osobných frekvencií ľudí? Skoro by bolo možné mať toto podozrenie, pretože v profesionálnych kruhoch už dlhšie kolujú domnienky, že tieto osobné frekvencie predstavujú tak či tak len prekážku a preto je tu hlavne záujem, vyvinúť metódy ako ich obísť. Skutočným cieľom by teda nebolo určitých jednotlivcov manipulovať, kontrolovať a prirodzene tým aj týrať. Tomu, kto je za týmito čiernymi projektami, ide o nás všetkých, o globálnu kontrolu más.

Aby bolo možné prekonať tak „staromódne veci“ akou je osobná privátna sféra a aby bolo možné robiť Mind Control transparentne, je potrebný jeden všeobecný prístup do mozgov všetkých ľudí, teda jednu technológiu, ktorá funguje trocha ináč ako tá vyššie opísaná.